Benátky a Toskánsko: 3. Benátky už čakajú

Autor: Jana Bačová | 22.11.2012 o 16:43 | (upravené 22.11.2012 o 16:50) Karma článku: 5,31 | Prečítané:  1757x

Cesta prebiehala celkom hladko. Vladko ako hlavný vodič bol super. Mário síce  plánoval, že bude počas cesty späť, ale nakoniec to skončilo skôr opačne. Psy ale spali ako zarezané.

Akonáhle začalo vychádzať slnko, hneď nás to viac bavilo. Už sme prechádzali Talianskom, keď som zahlásila "Aha, Mário, pozri naľavo, koľko viničov!" a ukázala som doprava. :-) Tato hláška mi už asi navždy prischne. Keď sme prechádzali Talianskom, kde je to samý tunel, tak zase zo mňa vypadlo "Koľko tuleňov je tu." Ešteže sa Vladko udržal a popri výbuchu smiechu to zdarne odšoféroval. Zvyšok cesty som sa už radšej snažila viac vážiť svoje slová, aby sme  dorazili do Benátok vcelku.

To nám ale až tak súdené nebolo. Aby sme správne trafili mali sme celú cestu pustené GPS v mojom mobile. Mala som nový telefón a navigáciu som v ňom mala na 30 dní zdarma. Všetko som si pred cestou odskúšala na inej, jednoduchšej trase. A prečo všetko ja? Obvykle totiž všetko okolo dopravy rieši Vladko. Ale tentokrát nie. Ako som spomenula v predchádzajúcom článku, stratil mobil, v ktorom mal okrem iného aj navigáciu. Preto som bola poverená tentokrát robiť navigátora ja.

No a práve táto situácia mala vyvrcholenie pár kilometrov pred Benátkami. Akonáhle totiž začalo pražiť slnko, zapli sme v aute klimatizáciu. Popri tom sme stále mali zapojený mobil s navigáciou a tiež vzadu chladničku. A práve to zapnutie klimatizácie sa nám neskôr vypomstilo.

Všetko bežalo ako malo až kým sme sa nedostali do Mestre. Vtedy sa môj mobil, aj s bežiacou navigáciou, zrazu vypol a odmietal ďalej spolupracovať. V tom momente sme ostali stratený pred Benátkami. Videli sme síce most, na ktorý sme sa mali dostať, ale nájsť ten správny pruh, tu správnu odbočku a to všetko v spleti ďalších ponáhľajúcich sa áut bolo dosť náročné. A smerové tabule boli veru du cestu a dostali sa na most.

Ale to ešte nebolo všetko. Dostať sa na most bola jedna vec, ale nájsť nejaké normálne parkovisko druhá. Bolo tam síce dosť ponúk na parkoviská, ale nechceli sme mať auto zaparkované úplne na konci a tiež sme nechceli platiť veľa. Ešte doma na internete som našla parkovisko za rozumnú cenu ale nájsť ho tam bolo umenie. Takže nasledovalo ďalšie blúdenie medzi rôznymi odbočkami až kým sa nám ho podarilo nájsť.

Mohlo nás ale napadnúť, že je sezóna v plnom prúde. Miesto na parkovanie sme totiž našli až úplne na samom vrchu garážového domu. Čo sa dá robiť, museli sme zaparkovať tam.

Konečne sme sa po hodinách skrčený v aute mohli troška natiahnuť. Slnko pražilo a psy sa ťahali len do chládku. Asfalt bol rozpálený asi na sto stupňov. Rýchlo sme si z auta pobrali čo bolo treba a zamierili k schodom. Ako prvé bolo potrebné nájsť WC. Zišli sme o poschodie nižšie a pozreli na mapku garážového domu. Toalety boli jasne označené tak sme sa tým smerom vybrali. Ideme, ideme ale nikde sme ich nenašli. Nakoniec sme narazili na druhú mapku, ktorá informovala o tom, že sme záchody práve minuli. Tak sme sa zase vrátili a hľadali smerom  naspäť. Zase nič. Už sme to skoro vzdali, keď sa Vladko rozhodol isť na prieskum sám. Konečne sme ich našli! Na to, že to boli verejné WC v poschodovej garáži vyzerali naozaj dobre a čisto. Až na jednu maličkosť, teda neviem ako u pánov, ale na dámskej toalete nebola klasická záchodová misa, ale len „čupacia". Veru, už dlho som takéto niečo nevidela.

WC v garážovom dome

Po potrebných nutnostiach sme už mohli vyjsť z garáže. Vladko ešte pri východe objavil stroj na mapy Benátok, tak sme si jednu kúpili. Akonáhle sme sa zase troška posunuli von, náš drahý Max sa rozhodol robiť kôpku uprostred cesty pre autá z garáže. :-) Upratala som to a konečne sme vyšli von.

Prešli sme niečím, čo by sa dalo nazvať križovatka s kruhovým objazdom alebo kruhový objazd s križovatkami. Nakoniec sme sa dopracovali k nášmu tak povediac východziemu bodu - miestu kde predávali vstupenky na lodné autobusy.

Chvíľu sme zvažovali, či sa odvezieme, ale nakoniec sme sa rozhodli isť pešo. Prešli sme popri vode po nábreží Fondam. S. Simeon Piccolo, kde sme natrafili na prvé obchodíky so suvenírmi. Obzerali sme, čo nám ponúkajú a my s Vladkom sme skúmali aj ceny. Niekde na internete som sa dočítala, že v Benátkach je strašne draho. No akonáhle sme si tie ceny preštudovali, zistili sme, že je to ako všade inde vo svete, ba dokonca ešte troška lacnejšie. S kludným svedomím sme prešli cez most Ponte O. Scalzi. V tejto chvíli, aj keď sme to vtedy ešte nevedeli, sme spravili osudovú chybu pri návšteve Benátok. Prešli sme totiž na opačný breh Grande Canal ako sme mali pôvodne byť.

benatky_mapa-trasa.jpg

V tejto chvíli sme sa začali motať uličkami Benátok a obdivovať krásu starobilých budov zmáčaných vodou.

Benátky

Robili sme si samozrejme aj prestávky, hlavne kvôli psov. Stali sme skoro až pravidelne každých 20-30 minút a všetci piati pili vodu. Vonku pražilo slnko a vzduch mal asi 37stupnov. A to som si myslela, že budeme mať také „šťastie" , že si zažijeme upršané Benátky.

Z každého obchodíku na nás pokukovali karnevalové masky od výmyslu sveta. Male, veľké, s bohatou výzdobou alebo len škrabošky, zvieracie a miestami dokonca aj celé kostými.

Benátky

A samozrejme nesmiem zabudnúť na benátske sklo, ktorého tam tiež bolo požehnane.

Prešli sme cez Campo S.Geramia, po moste Ponte D.Guglie, cez Rio terra S. Leonardo až na ulicu Calle dell'Anconeta.

Campo S.Geramia

A práve na Calle dell'Anconeta bol trh s úžasným ovocím. Všetky možné farby, no radosť pozerať.

Calle dell'Anconeta

Videli sme dokonca aj psa, ktorý venčil dieta :-)

Calle dell'Anconeta

Na konci tejto ulice bol mostík so schodíkmi do vody. Môžete trikrát hádať, čo sa stalo.

Calle dell'Anconeta

Samozrejme. Náš Max sa rozhodol schladiť sa. Vo vode sa mu ohromne páčilo a museli sme ho odtiaľ až ťahať, aby sme sa mohli posunúť ďalej. Chiky už taká odvážna nebola a na nižší stupienok už nešla. Odradzovali ju od toho vlnky čo narážali na schody.

Vladko medzitým fotil okolité budovy.

Calle dell'Anconeta

Po ovlažení sme sa posunuli zase o kúsok ďalej a prechádzali sme okolo kostolíka La Maddalena. Ďalej sme prešli cez most na ulici Strada Nova.

most na ulici Strada Nova

Psy sa stále ťahali do tieňa, čo nebolo nič nezvyčajné. Aj keď v obedňajších hodinách toho tieňa veľa nebolo. Schovávali sme sa teda v bočných uličkách, kam za celý deň slnko nezasvieti. Tam sme sa aj všetci vždy napili vody. Zatiaľ bolo vody dosť.

Benátky

Konečne sme sa po tejto ulici a popri množstve kostolíkov dostali k Mostu zlatníkov.

Most Zlatnikov

Most bol samozrejme plný obchodíkov.

Most Zlatnikov

Ale my sme si miesto s chládkom našli.

Most Zlatnikov

Postupne nás začal zmáhať hlad a tak sme hľadali miesto kam si sadnúť alebo aspoň miesto s dostatočným tieňom a minimálnym množstvom ľudí.

Prechádzali sme spleťou uličiek, ktoré sme moc nevnímali a hľadali kam si sadnúť. Bolo nám to jedno čí na schody alebo na zem. Všetko, a to hovorím aj o kadejakých schodoch v uličkách, všetko bolo obsadené turistami. Konečne sme ale našli jedny menšie schody voľne. Okamžite sme ich zabrali. Ulička Calle di Paradiso bola našou záchranou.

Calle di Paradiso

Ja som ešte doma nachystala do chladničky zásobu žemlí s maslom a šunkou, tak sme ich teraz vybalili a s chuťou zjedli ako pravý turisti. Po takom dobrom obede by sa hodila aj dobrá siesta. Niektorí z nás si ju aj spravili, a to nehovorím len o Chiky spiacej za nami na jednom zo schodíkov.:-) Aj Vladko si chvíľku podriemal. Veď sa nie je čomu čudovať. Celú noc šoféroval a doteraz sme stále chodili. Tak mu nikto nemal za zlé, keď si troška na schodoch v Benátkach pospal.

Voda nám pomaly dochádzala tak po jedle sme dopili predposlednú fľašku s vodou a najbližšou úlohou bolo nájsť nejaký obchod s potravinami. Vladko sa toho ujal a za chvíľku sme už mali ďalšie fľašky s vodou v ruksaku.

Nasledovali ďalšie uličky a mosty.

Benátky

Ďalej sme sa v spleti uličiek dostali až na malé námestie Campo Foscari kde sme zase mali šancu sa troška ovlažiť a napiť z jednej z množstva studničiek v Benátkach. Nikde nebolo písané že voda nie je pitná tak sme to riskli a všetci sa z nej napili. Chutila super a skvelo osviežila. Max sa samozrejme ako obvykle zahral na supermana a chladil si bruško.

Campo Foscari

Po načerpaní novej energie sme sa zase posunuli ďalej. Zistili sme ale, že sme sa troska stratili. Tak sme si našli ďalšiu z tých chladných, príjemných uličiek a začali študovať mapu.

Benátky

S Máriom sme moc z toho múdry neboli, tak musel zasiahnuť Vladko a znova sme nabrali správny smer. Samozrejme, že sme lúštenie mapy spojili s ďalším občerstvením a tak som vytiahla znova fľašky z ruksaku a každý z našej pätčlennej skupinky dostal napiť.

Teraz bolo jasne kam ďalej - Ponte dell'Accademia.

Ponte dell'Accademia

Z tohto mosta bol krásny výhľad na Canal Grande a tiež na krásnu galériu Istituto Veneto di Scienze, Lettere ed Arti - Palazzo Loredan.

Palazzo Loredan

Na tomto moste sme už vedeli, že Námestie St. Marka už nemôže byt ďaleko. Po ceste sme si spravili ešte jednu zastávku na námestí Campo S. Stefano, kde sme našli útočisko v tieni kostola. Tento kostol mal ako keby naschvál na jednej jeho stene zabudované do stavby lavičky. Doteraz si hovorím, že ten kto to vymyslel mal super nápad.

Campo S.Stefano

Okolo lietalo zopár holubom, ale tie Chiky, obvykle loviacu všetko živé hýbajúce sa, vôbec nezaujímali. Spokojne si ležala a odfukovala. Vladkovi sa tiež prijemne sedelo a tak sa rozhodol si znova troška zdriemnuť.

Oddychovanie skončilo a my sme sa vybrali cez ďalšie uličky k hlavnému námestiu. Už to nebolo ďaleko.

Keď sme konečne prišli na najznámejšie miesto v Benátkach, dala som psom ešte piť ( samozrejme že aj nám ) a rozhodli sme sa odfotiť všetci , postupne na striedačku, na námestí. Čo mi ale ako prvé prebehlo hlavou bola otázka „Kde sú všetky holuby?". Keď som bola ešte dávno pradávno s rodičmi v Benátkach, tak mám odtialto nádhernú fotku ako so sestrou stojíme uprostred námestia a všade okolo, dokonca aj na nás, sú holuby. Kam sa ale schovali teraz?

Holuby som ale prestala riešiť, akonáhle som ťahala naše psy na námestie kvôli fotke. Chiky sa totiž s kňučaním ťahala pod stoly a stoličky rozložené okolo. Hneď mi to došlo a s Máriom sme si ich hneď vzali na ruky. Ta dlažba musela mat asi 100 stupňov.

Piazza S.Marco

So psami na rukách sme urobili zopár fotiek a kráčali naprieč námestím smerom k bazilike a ďalej k vode.

Piazzetta

V tejto chvíli sme si polozili zásadnú otázku. „Pôjdeme znova pešo naspäť?" Myslím že sa nebolo treba ani pýtať. Odpoveď bola jasná! „Nieee!" Takže teraz už len nájsť ten správny dopravný prostriedok, ktorý nás dostane späť k parkovisku, alebo aspoň ako som na začiatku spomínala k východziemu bodu.

Po skúsenostiach v iných krajinách a miernymi problémami prepraviť psov ( bez náhubkov ) som sa hneď išla spýtať pani pri pokladni, kde sa predávajú lístky na lodné autobusy, či je možné tam isť aj so psom. Tá mi bohužiaľ nevedela odpovedať, asi nebola kompetentná na to, to rozhodnúť, ale odporučila nám sa isť spýtať na východziu zástavku len kúsok vedľa. Tam už bola pani pokladníčka asi viac alebo lepšie informovaná a bez problémov nám lístky predala.

Na lodných zástavkách to majú tak geniálne vymyslene, že tam bol na elektronickej informačnej tabuly písaný aj čas odchodu autobusu. Okolo Benátok ale neexistuje len jedna trasa ale dokonca niekoľko. Hlavne na susediace ostrovy Murano, Burano a iné. Tak sme si museli zistiť ktorá linka je ta naša.

Keď prišla loď, nastúpili sme a po nájdení voľných miest sme si dokonca aj sadli. Vladko zvolil oddychovanie v zadnej časti ktorá nebola uzavretá a my s Máriom a psami sme ostali vo vnútri.

Benátky

Okolo premávali iné lodné autobusy a hlavne veľa gondol s gondoliermi a sem-tam aj s nejakými pasažiermi.

Benátky

Ľudí na našej lodi s každou ďalšou zastávkou len pribúdalo a vnútri sa čoraz horšie dýchalo. Rozhodli sme sa isť teda za Vladkom na vzduch. Po pár zástavkách sa tam uvoľnilo aj nejaké miesto na sedenie, tak sme to hneď využili.

Benátky

Vladko nám ukazoval fotky z dnešného výletu v Benátkach a popri tom ich ešte zopár spravil z lode. Tie budovy boli krásne.

Na konečnej sme vystúpili a zamierili k autu. Spomenuli sme si ale, že sme chceli kúpiť pre naše rodinky domov aj nejaké suvenýri. Vladka so psami sme nechali odpočívať pri jednom moste a s Máriom sme vybehli do najbližších obchodíkov na Fondam. S. Simeon Piccolo. Začali sme vyberať. Po úspešnom nákupe sme spokojne prišli k zvyšku čakajúcej posádky a Vladko nám oznámil, že nám to trvalo vyše pol  hodiny. Človeku sa to ani nezdá, ako rýchlo to ubehlo, ale on to pociťoval dosť zreteľne. Celu dobu ho tam otravovali miestny "spoločensky unavení" benátčania. Suvenýri sme ale  mali, tak sa mohlo isť k autu.

Bolo asi pol štvrtej po obede keď sme nastupovali do auta a vyrážali smer Hotel Alla Fiera. Tento hotel sme mali zajednaný v Padove, ktorá je od Benátok vzdialená asi 20km.

Hotel bol fajn, aj keď zvonka jeho fasáda vyzerala dosť ošarpalo. Ubytovali sme sa a Vladko hneď zaspal. My s Máriom sme ale ešte unavený neboli, tak sme si troška pokecali s jeho maminou cez Skype. Keď sme jej porozprávali všetky zážitky z dnešného dňa, aj my sme išli spať.

Benatky

Hotel Alla Fiera

Ráno sme sa pobalili a po raňajkách, ktoré boli mimochodom veľmi chutné, sme už vyrážali priamo do toskánska. Villa Gloria sa chystala byť naším domovom na ďalších 7 nocí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?