Nás, teda skôr Vladka, lebo to bol jeho nápad sem ísť, toto mestečko ale upútalo skôr preto, že slúžilo ako motív pre hru Assassin's creed. Nakoniec som ale bola rada, že sme zaradili do nášho výletného programu aj toto mestečko.
Informačné tabule nás krásne zaviedli až na parkovisko pod hradbami. Potom už len stačilo nasledovať smerovky, a tiež zdravý rozum, a ocitli sme sa pred južnou bránou Porta Romana smerujúcou na Sienu. Monteriggioni má ale dve brány. Druhá, smerujúca na Florenciu, sa volá naozaj výstižne, Porta Fiorentina.
Porta Romana je umiestnená priamo do jednej z veží a Porta Fiorentina do mestských hradieb.
Po prekročení južnej brány sme sa ocitli na hlavnom námestí Piazza Roma.
Na tomto námestí sa nachádza goticko-románsky kostolík so zvonicou, ktorá v minulosti slúžila na oznamovanie prípadného útoku florentských vojsk.
Kostol sme si zvonka obzreli a pokračovali ďalej do miestnych uličiek.
Verím, že ľuďom sa tam žije dobre.
Po ceste sme natrafili aj na takéto drevené magnetky.
Jednu sme si kúpili a prechádzali ďalej na druhé námestie.
Vonku bolo teplo a tieňa málo tak sa Max s Chiky rozhodli schladiť v tieni tejto studničky. Bohužiaľ ale nefunkčnej.
Späť na hlavné námestie sme pokračovali okruhom popri mestských hradbách a malebných domčekoch.
Toto zákutie ma nesmierne očarilo!
Na rohu námestia bola úžasná predajňa miestnych produktov. Samozrejme, ako v celom mestečku, sa tu predávalo Chianty víno. Okrem neho tu predávali rôzne druhy olejov a ochutených omáčok. Rovnako tak aj syry a bylinky.
V druhej, zadnej, časti obchodu bol pán, čo pripravoval miestne jedlo - chlieb so šunkou, syrom a sušenými nakladanými paradajkami.
Tomu sa jednoducho nedalo odolať a tak sme si tiež kúpili, pre každého jeden. Síce nás jeden takýto obložený chlebík vyšiel na 7.5 eur ale stál za to. Zjedli sme ho vonku na lavičke. Bol naozaj výborný!
Po skvelom obede sme sa ešte troška pomotali po meste. Niekedy sme boli dokonca väčšia atrakcia ako samotné mestečko :-) .
Našli sme aj obchod, kde podľa mňa naozaj originálne magnetky vystavovali na starých chladničkových dverách.
V knihe, ktorá bola tiež na predaj, sme dokonca našli aj známu toskánsku cestu.
Ešte sme si obzreli niekedy naozaj zaujímavé výklady .....
.... pokochali sa zvonicou ....
.... zahliadli aj vyhliadkové plošiny vedúce takmer okolo celých hradieb....
..... a pobrali sa na odchod.
Pri odchode som sa ešte nechala uniesť krásnym záhonom levandule a mohlo sa isť späť k autu.
Na ďalší deň bolo na pláne San Gimignano.