Ako posledné mesto našej dovolenky som naplánovala Sienu. A rozhodli sme sa tento výlet podniknúť výnimočne bez psov. Tých sme nechali na apartmáne. A bol to naozaj dobrý nápad. Nie, že by som tých našich drobcov nemala rada, to práve naopak, ale bolo jednoduchšie a hlavne rýchlejšie a menej stresujúce sa pohybovať po meste bez toho aby som ich stále strážila.
Do hlavného starého centra sme vošli severnou bránou Porta Camollia. Hneď po jej prekročení sme sa ocitli na rovnomennej ulici Via di Campollia, kde ako prvý obchodík boli podivné informácie so suvenírmi so zaujímavým výkladom.
Týmto obchodíkom sa začala naša cesta uličkami Sieny.
Označenia ulíc boli na kamenných tabuliach.
Ako sme sa ďalej túlali po Via Montanini, dostali sme sa až na Via Banchi di Sopra, vedúcu už priamo k hlavnému námestiu. Po ceste sme natrafili na nástenku s obrázkami, ktoré ukazovali ako prebiehajú tradičné preteky koní na hlavnom námestí.
Potom sme už prešli len okolo Piazza Tolomei s kostolíkom San Cristaforo.....
..... a ocitli sme sa na Via di Citta, z ktorej už sa dalo prejsť priamo na námestie.
Hlavne námestie - Il Campo - je v tvare polkruhu a zo všetkých strán sa zvažuje ako lievik k Torre de Mangia a Palazzo Pubblico.
Po celom obvode sa nachádzajú kaviarne.
Pre toto námestie je ale typické oddychovať priamo na zemi. No a keďže tieň v tejto dennej hodine bol len na časti námestia, tak sa tam tlačili všetci. Samozrejme že aj my sme to skúsili.
Natrafili sme tam aj na takéto zaujímavé magnetky :-)
A ako sme tak oddychovali, prešiel po spodnej časti námestia prvý z mnohých sprievodov v ten deň. Doteraz neviem čo to bolo, ale pri odchode z námestia a hlavne po ceste naspäť k autu sme ich stretli naozaj veľa.
Keď nám toto úžasné námestie ponúklo čo mohlo, išli sme ďalej. Po ulici Via dei Pellegrini sme sa dostali až k Piazza di S. Giovanni, kde je Saint Giovanni Babtist Baptistery.
Okolo neho sme vyšli hore po schodoch, okolo ďalších tradičných obchodíkov.....
...... až hore k Múzeu s podchodom a nakoniec ku Katedrále.
Naozaj krása! Ako som už spomínala, nie sme nadšenci pre kostoly, ale tento nás naozaj oslovil a preto sme sa museli pozrieť aj dnu. A neoľutovali sme.
Vošli sme aj do niečoho, čo by sa dalo nazvať knižnicou. Boli tam vystavene obrovské knihy.
Pre porovnanie .... s Vladkovou rukou.
Po návšteve tejto úžasnej katedrály sme už mali namierené späť k autu. Po ceste sme znova stretli podivné sprievody s rôznou tématikou. Zaujímalo by ma, čoho oslavy to boli.
Ešte sme si dali tradičný taliansky obed. Zaujímavé na tejto útulnej reštaurácií bola hlavne čašníčka. Ona nehovorila ináč ako po taliansky a my sme zase nevedeli po taliansky. Z jedálneho lístka sme si objednali tri rozdielne pizze, Mário hlavne nechcel šampióny. A po nejakej dobe nám pani priniesli tri rovnaké pizze :-).
Po výdatnom obede už nás čakala len krátka zastávka v obchodíku s vinami ....
.... a už len smer auto a cesta do nášho apartmánu.
Zvyšok dňa a aj ten nasledujúci sme už len oddychovali a balili sa, lebo deň odchodu sa blížil.
Posledné ráno sme už len dobalili zvyšok vecí, na recepcii vyplatili čo bolo treba, rozlúčili sa, nastúpili do auta a fičali zase smer Slovensko. Len ešte troška s malou zastávkou na obed pri jazere Lago di Garda.
Po obede pri tomto jazere už sme nemali na pláne nič iné len cestu domov.